Dizajn – prečo?

Autor: doc. akad. soch. René Baďura

Dizajn je činnosť, ktorú každý človek hodnotí (viac-menej podvedome), vníma (viac-menej podvedome), identifikuje (viac-menej podvedome), zoraďuje (viac -Menej podvedome) a vyhľadáva (viac -Menej podvedome).

Čo je dobrý dizajn?

Rakúsky architekt a dizajnér Wolfgang Haipl zverejnil svojich 11 kritérií pre hodnotný dizajn:

1. Cieľová skupina – je dôležité, pre koho navrhujeme (pracujeme).

2. Funkcia – čo požadujeme a aké lepšie vlastnosti má nový dizajn

3. Prostredie – do akého prostredia navrhujeme a čo dizajnom meníme.

4. Ergonómia – človek je vždy mierkou všetkých vecí.

5. Bezpečnosť – dizajn má mať praktickú reálnu a aj vizuálnu dôveryhodnosť.

6. Materiálová adekvátnosť – každý materiál má svoje vlastnosti a dizajn ich musí rešpektovať.

7. Technológia – dizajn má mať súlad medzi návrhom a výrobou.

8. Cena – dizajn a hodnota nikdy nesmú byť v rozpore.

9. Ekológia – životné prostredie potrebuje vyváženú harmóniu medzi dizajnom, výrobou a použitím.

10. Údržba – opravy navrhnutého dizajnu nikdy nemajú byť záťažou.

11. Výrobná doba a životnosť – nároky na realizáciu alebo výrobu sú meradlom pre použiteľnosť a životnosť.

 

Dizajnér Dieter Rams (Gute Form, FHS Ulm) definoval dobrý dizajn takto:

1. je inovatívny

2. je použiteľný

3. je estetický

4. je zrozumiteľný

5. je nevtieravý

6. je poctivý

7. je trvácny

8. je dôsledný do posledného detailu

9. je ekologický

10. a ak je to možné, je nenápadný.

Dizajn je niečo, čo vyrastá z minulosti, sprevádza nás v súčasnosti a poukazuje na budúcnosť. Keď je dobrý, tak síce poteší, ale nie je až tak vychýlený od bodu nula ako opačný stav. Zlé riešenie je vnímané oveľa viac, pretože sa nejedná len o nevhodnú identifikáciu sa s produktom, ale aj o estetický „prehrešok“, a hlavne o nefunkčnosť. Zlá filozofia dizajnu ubližujúca napr. prírode a pod. je katastrofou. Z tohto dôvodu je potrebné dizajn vnímať a pracovať s ním vedome už od počiatku návrhu, riešenia produktu alebo služby. Dizajn je prepojenie na ďalšie oblasti navrhovania a tvorby, ako je architektúra, softvérový dizajn a pod., a je výrazne prepojený s vedou (resp. s jej jednotlivými odbormi).

Pojem „dizajnér“ má veľmi široký význam. Dizajnéri sú v prvom rade tí, ktorí vykonávajú tvorivú činnosť. Nemenej dôležitá je aj ich obchodná a podnikateľská aktivita. Činnosť dizajnérov môžeme zhrnúť nasledovne:

• pripravujú tvary, formy, teda návrhy výrobkov, realizácie, prostredie a pod. vrátane variant – pripravujú skice, dokumentáciu, výkresy, konštrukčné detaily, špecifikácie, pôdorysy a tiež špecifikácie (alebo zákaz) materiálov, predmetov a látok, ako aj všetky súvisiace analýzy, výpočty a prípravné práce

• zastrešujú alebo zabezpečujú práce v spolupráci so zamestnancami alebo inými osobami pod ich vedením, pripravujú návrhy týkajúce sa celku alebo časti celku (štruktúry produktu/-ov).

Z uvedeného je zrejmé, že v mnohých prípadoch pri riadení projektov jeho činnosť musí byť v súlade s povinnosťami dizajnéra, teda v súlade so súvisiacimi právnymi predpismi a legislatívou. Nemôžeme vnímať dizajnérov iba ako „obhajcov spotrebiteľa“, ale je tu fenomén, za ktorý sa nemusí hanbiť, a to, že koná v mene a v prospech priemyslu. Dizajnér je potrebný, preto aby sa stali výrobky zaujímavé, žiaduce a predajné. Je to vlastne o komunikácii hodnoty samotných výrobkov. Výrobky musia mať a majú svoje prirodzené hodnoty sú viditeľné v samotnej podobe a podstate. Pri nákupe výrobku máme potenciál, ktorý sa dá predpokladať a stanoví, že dizajn musí zabezpečiť.

svoje vlastnosti a funkcie, a to zrozumiteľne už na mieste predaja. Mimo vyššie uvedeného sú dôležité funkčné a užívateľsky súvisiace aspekty ako hodnoty: napr. kvalita výroby, kvalita materiálu a „priateľské“ služby. Dizajnéri sú také „vrtkavé“ osobnosti. Ako dizajnéri chceme zabezpečiť opakované použitie. Chceme navrhnúť každý kúsok sveta. Koniec koncov, sme z veľkej časti zodpovední za výsledok. Došlo k veľkému pokroku, ale je to prekvapujúce, že je potrebné ešte stále stanovovať princípy udržateľného dizajnu, a to za všetkých okolností. Ďalšie komplikácie sú rôzne a časté súťaže vyžadujúce kultúrnu, environmentálnu alebo ekonomickú zodpovednosť. Plast je úsporný a vchádza do našej kultúry, ale nie je nijako zvlášť ekologický. Recyklované papierové výrobky sú ekologické (ale drahé!), a to aj bez počítania skrytých nákladov na energie a surovinu a médiá, ktoré sa podieľajú na jeho výrobe. Sú tu tiež implicitné komplikácie v hraniciach zodpovednosti. Napríklad keď dobre mienený dizajn zlyhá a neslúži spoločnosti. Keď tieto riešenia sú síce navrhnuté s cieľom pomôcť, no niekedy skôr uškodia. Často sú to práve ambiciózny dizajnéri, ktorí vzhľadom na čas (a ich netrpezlivosť) podceňujú požiadavky vznikajúce zo sociálnych príčin, a to najmä vtedy, keď je dôležité nerobiť kultúrne rozdiely a ani byrokratické a spoločenské obštrukcie. Dizajnéri môžu byť zameraní na samotný dizajn, skutočnou výzvou spoločensky zodpovedného dizajnu je však pozrieť sa za hranice objektu, za sociálne a historické súvislosti, hlavne však na dôsledky práce dizajnéra.

Namiesto sústredenia sa iba na dizajn samotný je väčším zmyslom sa zamerať na dizajn. Taký, ktorý pomáha ľuďom, aby im zabezpečil ďalší progres či sociálne zmeny. V histórii sociálnych hnutí politická moc a politické zmeny sú kľúčom k dosiahnutiu udržateľnej sociálnej zmeny. Dizajn má veľkú úlohu v histórii, v spolupráci a v rámci sociálnych hnutí vybudovať alternatívne vlastné riešenia. Rýchla zmena môže byť atraktívna, no keď sa bojuje za spravodlivosť, môže to trvať celé generácie. Zmeny sa dejú neustále, niekedy neočakávaným spôsobom. Musíme si uvedomiť, že tieto zmeny nevznikajú len tak na vlastnú päsť. Čo vyvoláva otázku: kto si vyberá zodpovedný dizajn? Saul D. Alinsky (1971) povedal, že „ľudia sa nemajú zapojiť do politiky, aby boli dobrými občanmi, ale aby pochopili, že je to v ich vlastnom záujme.“ Je to rovnaké ako naplniť dobrým úmyslom zodpovedný dizajn. Pomocou konkrétnych predmetov vstúpiť do existujúcich spoločenských (sociálnych) procesov a zmien.

Podpora udržateľného životného štýlu znamená prehodnotiť naše formy sociokultúrnej, environmentálnej a ekonomickej obmeny. Riešenie aspektov udržateľnosti v spoločnosti je najväčšou výzvou, akú sme presunuli do oblasti, ktorú môžeme ovplyvňovať ako dizajnéri. To pre nás znamená pochopiť a prehodnotiť mentálne modely, hodnotové propozície, ponuky služieb a účasť na stratégii a zároveň zabrániť sociálnemu inžinierstvu a propagande.

Kedy má mať lepšie postavenie pragmatizmus ako princíp? Keď princíp predbieha pragmatizmus, činnosť trpí. Ale bez princípu ako osi sa činnosti stanú nekoncentrovanými. Projekt pracuje so silnými zásadami, akcia je primárnym cieľom. Pragmatický prístup je nevyhnutný. Principiálna nečinnosť je príbuzná ľahostajnosti. Etické princípy riadia naše myslenie a konanie. Veríme, že človek prispieva intuitívnymi, možnými a pragmatickými riešeniami k lepšiemu bytiu ľudí (treba si však definovať, kto sme a kedy nebudeme fungovať napr. pre zbrojárske, reklamné a iné „neetické“ firmy).

Dôvody zapájania dizajnu do spoločenských procesov sú stanovené účinkom a zmyslom zapojenia. Povedomie o kontexte, ktorý je považovaný za plánovanie a spoločný zámer na prekonanie ťažkosti. Je potrebné zbierať poznatky zo všetkých strán? Je nutné pochopiť kontext? Je dôležité naplniť kvótu? Príliš často vidia klienti zapájanie ako príliš nákladné. Predstavujú si iba nejaké (dobre zamerané) webové stránky alebo mobilné aplikácie alebo realizovanú budovu (ktorá je navrhnutá na mieru určitej socioekonomickej vrstve spoločnosti). Ale mestský život závisí a je postavený na rôznorodosti. Možnosť vyžitia sa, niekedy riskantné správanie sú to, čo robí (bohaté) mestá zaujímavými a žiaducimi.

Ako dizajnéri máme veľký vplyv na to, ako ľudia vnímajú naše produkty a služby. Máme tu rôzne spôsoby prístupu. Zvýšenie vnímanej hodnoty a súčasne aj skutočnej hodnoty výrobku. Je našou zodpovednosťou, že výrobky a služby, ktoré robíme, vyzerajú lepšie, než niekedy v skutočnosti sú. Dizajn je nielen to, čo nejako vyzerá, ale sa aj cíti, a je aj zároveň tým, čo nejako funguje. Ako dizajnéri sme priamo či sprostredkovane neustále v kontakte s klientmi. Tí (nám) platia za to, aby ich výrobky alebo služby mali atraktívny vzhľad. Do budúcna musíme dať najavo, že nie sme len „make-upoví“ umelci „domaľovávajúci“ krásne veci, al e že našimi schopnosťami môžeme riešiť dopad produktu. Čo bude ozajstnou výhodou pre zákazníkov a aj pre našich klientov. Ako dizajnéri teda máme neuveriteľne veľký vplyv na ľudí. Sme zodpovední za to, ako ľudia vnímajú produkty a služby okolo seba.



zpět na seznam