O kreativite dizajnéra

Autor: Mgr. Elena Farkašová, ArtD.

Z čoho pramení dizajnérova schopnosť prepájať vo svojich riešeniach stále novým, originálnym spôsobom fakty, deje, udalosti? Čo podmieňuje schopnosť rozprávať vlastným jazykom a úplne novým spôsobom príbehy aj na „ošúchané“ dizajnérske témy, ktoré sú už mnohokrát majstrovsky vyrozprávané inými dizajnérmi? Vždy je za tým jedinečná nehmotná výbava dizajnéra – aktuálny stav súboru jeho odborných aj osobnostných kompetencií.

Do tejto neopakovateľnej konfigurácie, dynamicky premenlivej v čase, sa tu miešajú kvality „získané“ aj „vrodené“ spolu s tým, čo má autor „nažité“ profesionálne i súkromne. To má za následok, že určité podnety spracuje cez prizmu subjektívneho vnímania a subjektívneho prepojenia na jeho doterajšie videnie sveta inak ako jeho kolegovia. Dáva mu to špecifickú „farbu“ a jeho tvorbe „prifarbenie“, ktoré ho odlišuje od iných. Jednoznačne odpovedať na otázky položené v úvode je takmer nemožné. Ponúkam niektoré z aspektov, cez ktoré je možno na túto tému nahliadať.

Kognitívny štýl
Kognitívny štýl zahŕňa spôsoby a stratégie, ktoré človek preferuje pri poznávaní sveta, zapamätávaní si informácií, myslení či hodnotení. Rozdielne kognitívne štýly môžu ovplyvniť rozdielne vnímanie tých istých situácií či informácií. Tie isté podnety u rôznych ľudí evokujú odlišné významy, inú hierarchiu a štruktúru poznania a vedú k jedinečnej interpretácii.

Dimenzie tvorivého štýlu
Skúmaniu znakov tvorivého štýlu u mimoriadne kreatívnych ľudí z rôznych oblastí sa za posledné polstoročie venovalo veľké množstvo autorov. Vo vzťahu k dizajnérskej profesii považujem za výstižné Cropleyho (Jurčová, 2009) zadefinovanie štyroch dimenzií vysoko tvorivého štýlu:


1) Šírka kategorizovania – chápeme ňou prijímanie širokého rozsahu aj zdanlivo nesúvisiacich, vzdialených podnetov bez cenzurovania vhodnosti obsahov. Opakom je tendencia k stereotypnému fungovaniu a zúžený, selektívny výber iba takých podnetov, ktoré majú veľmi úzky vzťah k úlohe.

2) Intelektuálne riskovanie – pripravenosť riskovať chyby a omyly, ktoré môže priniesť hľadanie nekonformných riešení.
3) Ochota pustiť sa do riešenia – výdrž, ochota pokračovať v riešení.
4) Kognitívna flexibilita – pripravenosť prestavať postupy riešenia problému.

Citlivosť na problémy
Schopnosť vidieť problém tam, kde ho iní ešte nerozpoznali (alebo vidieť problém tak ako ho ešte iní autori nevideli), je u dizajnéra živená zaujatým pozorovaním každodenného života a neustálym preosievaním tohto „materiálu“ cez vlastné filtre. Je odrazom jeho fungovania, spôsobu existencie. Jedná sa o proces, ktorý sa odohráva dvadsaťštyri hodín denne bez ohľadu na to, či sa práve venuje práci alebo iným činnostiam. Predpokladom toho je otvorenosť podnetom, sústavná nepretržitá všímavosť, schopnosť vidieť a vyhodnocovať súvislosti, ako aj talent transformovať tieto obsahy v dizajnérskej reči.
Senzibilita dizajnéra, ktorou rozumieme citlivosť, vnímavosť na problémy a tiež schopnosť predvídať potreby či dôsledky navrhnutých riešení1, je tým faktorom tvorivosti, ktorý významne podmieňuje dizajnérovu schopnosť formulovať nový, doteraz neznámy problém, ako aj schopnosť riešiť známy problém novým, neobvyklým spôsobom.

Dominantné komponenty inteligencie dizajnéra
V rámci výskumu profilu inteligencie v skupinách dizajnérov, ktorí priebežne realizujem od roku 2014, sa podľa očakávania ako dominantná prejavuje vizuálno-priestorová inteligencia. Ďalším významným komponentom
je emocionálna inteligencia. Keď je u dizajnéra rozvinutá, predstavuje zvýšenú schopnosť rozumieť situáciám, emocionálnym prejavom, správaniu a potrebám ľudí, ako aj schopnosť komunikovať a správne interpretovať
komunikáciu druhých ľudí. Praktický význam má najmä pre pochopenie dizajnérskeho problému aj z iného uhla pohľadu, pre vcítenie sa do potrieb užívateľa aj odberateľa riešenia a tiež pre komunikáciu s nimi či komunikáciu v dizajnérskom tíme. Umožňuje dizajnérovi rozpoznať, čo má skutočný zmysel pre ľudí. Cez emocionálnu inteligenciu je do dizajnérskej tvorby vnesený aj ďalší rozmer, a to vnímanie morálnych a etických aspektov tvorby. Nazdávam sa, že rozvinutá emocionálna inteligencia je u dizajnéra významným predpokladom schopnosti zaujať vlastné stanovisko a formulovať vlastný názor v tvorbe. V rámci výskumu profilu inteligencie u produktových dizajnérov sa ako jedna z dominujúcich prejavuje aj pohybová inteligencia v zmysle rozvinutých manuálnych zručností, dobrej vzájomnej koordinácie očí a pohybu a vnímanie haptických kvalít. Dizajnérovi umožňuje vedieť sa adekvátne vyjadriť v rôznych technikách a materiáloch a zhmotniť tak svoje predstavy.
P.S.
Ak chceme rozvíjať tvorivý potenciál a vlastnú jedinečnosť, mali by sme rozvíjať zručnosti, schopnosti v celej ich šírke, absorbovať rôzne podnety, neobmedzovať sa iba na úzky rozsah. Zdroje inšpirácie v tvorbe nevieme presne zadefinovať. Môžeme sa domnievať, skúmať, analyzovať, ale to, čo je napokon na konkrétnom výslednom diele tvorivé, jedinečné, originálne, nikdy nenájdeme opísané v žiadnej tabuľke, schéme ani grafe. Je to niečo, čo pramení z neopakovateľnej jedinečnosti a „prifarbenia“ autorovej nehmotnej výbavy.

Zdroje
ABES. [2017-01-17] Dostupné na: http://abes-online.com/
BAĎURA, R. a B. BAĎUROVÁ: Dizajn a etika. 1. vydanie. Vydavateľstvo TU vo Zvolene: 2016, 191 s., ISBN 978-80-
228-2909-0.
FARKAŠOVÁ, E. 2015. Rozvíjanie tvorivosti v edukačnom prostredí 21. storočia v oblasti dizajnu. Dizertačná práca.
STU v Bratislave, 2015, s.170.
GARDNER, H. Dimenze myšlení. Teorie rozmanitých inteligencí. Praha Portál, 1999. ISBN 80-7178-279-3.
JURČOVÁ, M. Tvorivosť v každodennom živote a vo výskume. Bratislava: Iris, 2009. ISBN 978-8089256-42-6.



zpět na seznam