Prečo radi chodíme na výstavy?

Autor: doc. akad. soch. René Baďura

Naše každodenné tvorivé (dizajnérske) uvažovanie využíva rôzne techniky. Jednou z nich je aj sledovanie vývoja „on the site“, ktorý by nám mal prinášať našu víziu a vývoj. Dizajnéri sú oceňovaní nielen vďaka svojim vlastným inovatívnym reakciám na jedinečné situácie, ale aj pre svoju schopnosť napomôcť spolupráci. Keď sa riešenia a myšlienky objavia v našej praxi, tým zabezpečia ďalší impulz pre požiadavky a potreby dizajnu ako disciplíny.
Dizajnéri, interiéristi a architekti majú veľký vplyv na to, ako ľudia vnímajú priestor, produkty a služby. Disponujú rôznymi spôsobmi na zvýšenie vnímanej hodnoty a súčasne aj skutočnej hodnoty výrobku či služby. Je to práve zásluhou tvorcov, že svet, ktorý vytvárajú, vyzerá niekedy lepšie, než v skutočnosti je. Avšak dizajn je nielen to, čo dobre vyzerá, ale je zároveň tým, čo sa dobre používa. Dizajnéri sú v kontakte s klientmi priamo, ale aj  sprostredkovane. Dizajnéri by mali dať najavo, že svojimi schopnosťami môžu riešiť aj následky svojej práce. Dizajnéri majú veľmi veľký vplyv na ľudí, sú zodpovední za to, ako ľudia vnímajú priestor, produkty a služby okolo seba. Každý deň ľudia hľadajú postupy, produkty a optimalizáciu procesov nášho života. Hľadajúriešenia pre súčasný zložitý svet a vytvárajú špirálu vývoja (výroby), ktorá sa nikdy nezastaví. Je to proces, ktorý sa ani nedá a ani nemôže prerušiť. Dizajn je a bol vždy (či už explicitne, alebo implicitne) chápaný ako úloha, ktorá má nejaký sociálny význam. Výrobok má byť navrhnutý tak, aby slúžil nielen individuálnemu užívateľovi, ale aj spoločnosti. Sociálna kvalita a vplyv môžu byť priame aj nepriame. Je zrejmé, že dobre navrhnutý výrobok prispieva k ekonomickej prosperite. Dizajnéri stále preberajú zodpovednosť za vývoj budúcnosti. Myslím si, že dizajnéri (architekti a pod.) sú zodpovední za poskytovanie riešení problémov občanov. Pre architektov to môžu byť úlohy ako napríklad navrhovanie udržateľných budov, vytvorenie peších zón, vytváranie „uzlov“ s rozvojovým
potenciálom a hľadanie spôsobov, ako znovu použiť existujúce štruktúry. Vizuálne vnímanie nášho okolia je nesporné. Z tohto dôvodu tvar, ktorý „rozumný“ produkt má, významne ovplyvňuje emocionálny postoj k danému
výrobku (rovnako ako jeho praktickú použiteľnosť). Dizajn sa čoraz viac nielen sústreďuje na výstavbu fyzického prostredia, ale zahŕňa obývaný priestor,rovnako i nehmotné prostredie. Sú to virtuálne médiá, organizácia a toky procesov, prípadne správanie. Dovoľte mi zaoberať sa veľmi prirodzeným vzorcom správania sa výtvarných umelcov, tvorcov užitého umenia, dizajnérov, interiéristov a rovnako aj architektov. Je to teda vyhľadávanie a návšteva
výstav, prezentácií, expozícií. Tento proces získavania informácií o aktuálnej situácii na trhu, preferenciách zákazníkov alebo o trendoch, respektíve smerovaní v danej sledovanej oblasti. Cez tento formát komunikácie sa púšťa hľadanie poznania kultúrnych a iných problémov a zároveň sa zhodnocujú kultúrne a iné problémy, respektíve poznania druhých. Výstava, prezentácia alebo podobný formát sú skutočne jednoduchými nástrojmi komunikácie a overovania názoru medzi možným koncovým užívateľom, prípadne náhodným „oponentom“, zadávateľom, investorom, klientom na jednej strane a tvorcom (tvorcami), konkurentom na strane druhej priamo
či sprostredkovane. Tvorca takto totiž čelí neustálej zmene situácie, modifikuje svoj spôsob myslenia a do určitej miery mení a upravuje svoje tvorivé postupyKeďže pôsobím aj ako vysokoškolský pedagóg využijem príklad zo školského prostredia, kde študijné cesty na dizajnérske výstavy sú silným motivačným činiteľom vzdelávania dizajnérov. Najväčší účinok s následným efektom prenosu do rôznych oblastí štúdia sme zaznamenali z pobytu na Salone Internazionale del Mobile v Miláne, kde sa v jednom stretla optimálna kombinácia faktorov ako rozsah podujatia a prístup ku kvalitným podnetom, možnosť prepojenia súčasnosti a minulosti v dizajne (múzeá, výstavisko, akcie v meste), rôznorodosť podnetov (renomované firmy, začínajúci dizajnéri, mix medzinárodného zastúpenia a ap.), zážitku miesta, možnosť vidieť zmysluplné výstupy, identifikovať sa s profesionálnou komunitou a mnohé ďalšie. Tento proces nasávania podnetov je nesmierne dôležitý pre vedomé, ale i nevedomé využitie v následnej praxi. Ukladáme si podnety, obrazy, vzorce riešenia, ale i náladu,
atmosféru, pocit či už z formy, alebo aj spôsobu komunikácie, či prezentácie projektu. O budovaní pomyselného „úložiska“ (cloud), ktoré je akousi nehmotnou výbavou dizajnéra, z ktorej pramení jeho jedinečnosť a originalita, podrobne píše Farkašová (2015, s. 80–99).Tieto záznamy sú v našom mozgu a v prípade potreby zvyčajne vyplávajú na povrch, tu v tomto štádiu „znovupripomenutia“ zážitku je dôležitý moment, ktorým sa podľa mňa delia autori (umenia, dizajnu, architektúry a pod.) na tvorivých alebo na kombinujúcich. Tvoriví autori podnet ďalej rozvíjajú, mutujú, permutujú a inak nanovo formujú a vytvárajú nový upgrade riešenia. Takíto ľudia sú schopní prenášať alebo modifikovať aj z iných zdanlivo s ich profesiou nesúvisiacich odborov do ich vlastného priestoru tvorby. Druhou kategóriou prejavu a práce autorov je spracovanie podnetu vo forme niekedy „mozaikovej oláže“ do tvaru (riešenia, aplikácie), ktorý v sebe nesie prvky DNA pôvodného alebo pôvodných riešení, dôležité je, aby podobný proces nebol od prvopočiatku zámerom alebo jediným východiskom tvorby. Iste každému z nás určite aspoň raz utkvie v pamäti riešenie, ktoré ho „prenasleduje“ dlhšiu dobu a vynára sa ako odpoveď na zadanie alebo problém. No je potrebné si toto uvedomiť skôr, ako vznikne niečo, čo môže byť problematické z hľadiska originality.
Za posledné roky som mal možnosť na troch kontinentoch navštíviť rôzne výstavy, veľtrhya prezentácie. Uvedomujem si, že to obrovské množstvo podnetov a aj bohatý obrazový materiál, ktorý som tým získal, sú pre moju prax neoceniteľné. Fotografie sú iba časťou tej celej kompozície informácií, vzťahov, pohľadov v mojom prípade na problematiku dizajnu, resp. dizajnu nábytku a prostredia. Spomínanú informáciu zachytenú vo fotografiách zverejňujem a aj som zverejňoval jednak v pedagogickej praxi, ako aj na rôznych odborných podujatiach. Na druhej strane, čo je aj predmetom tejto úvahy, sa jedná iba o jednu časť získanej informácie. Tieto doplnkové
a rozhodne nie doplnkové podnety sú možno dnes s odstupom času pre mňa ako autora dôležitejšie. To, ako na druhej strane tejto zemegule riešia problém, ako ho identifikujú a prečo sa ním zaoberajú. Je pre mňa zaujímavé, ako v kolektívnom ľudskom vedomí vznikajú niekedy veľmi podobné odpovede na potreby a ako na tisíce kilometrov od seba vzdialených miestach vznikajú a sú podobné dizajny. Takže to nie je len informácia ukrytá na výstavách, ale existuje aj spoločné (globálne) poznanie a vývoj poznania. Naša originalita je maximálna, ak sa nekonfrontujeme:) Predchádzajúci text naznačuje aj možné otázky,ktoré pri získavaní informácií môžu vzniknúť, tieto riziká určite však na miske váh stoja za tie benefity, ktoré tvorca získa tým, že bol informovaný o aktuálnom dianí, a aby neopakoval chyby iných a aby nadväzoval na procesy a smery, ktorými sa spoločnosť  vyvíja.
Som skalopevne presvedčený o tom, že rovnako ako moslim má aspoň raz za život ísť do Mekky, tak rovnako má interiérový dizajnér, produktový dizajnér, architekt chodiť na výstavy do ... (konkrétnu lokáciu si určite už viete doplniť a zdôvodniť sami).Pozn. redakce Veletrh Salone Internationale del Mobile v Miláně se letos koná od 4. do 9. dubna.
Literatúra:
1. FARKAŠOVÁ, E. 2015. Rozvíjanie tvorivosti v edukačnom prostredí 21. storočia v oblasti dizajnu. Dizertačná práca. STU v Bratislave, s. 170.



zpět na seznam